Viackrát sme dostali do AMAVET-u otázku od víťazov súťaže v Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ), či môžu byť súčasťou zahraničnej reprezentácie na zahraničných prestížnych súťažiach spoločne s víťazmi Festivalu vedy a techniky AMAVET. Keďže úhradu nákladov na cestu a pobyt svojim víťazom garantuje občianske združenie Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) vo svojich súťažných štatútoch, gro práce AMAVET-u je aj v zabezpečovaní financií cez rôzne granty a donorov. Vzhľadom na výsledky reprezentantov AMAVET-u, tým aj Slovenska v zahraničí, môžeme byť už roky veľmi hrdí, darí sa nám nevyhnutné financie na reprezentáciu zabezpečiť. Je nám len veľmi ľúto, že víťazi SOČ-ky takúto možnosť nemajú!

Na MILSET EXPO - SCIENCES EUROPE 2018 do Gdyne v Poľsku z 20. ročníka Festivalu vedy a techniky AMAVET 2017 postúpili z kategórie Biológia Filip Fábik s projektom Ekologické odstraňovanie polystyrénu a mäkčeného polyvinylchloridu. Z kategórie Medicína a zdravotníctvo postúpila Janka Čorňáková s projektom Vplyv vybraných sekundárnych metabolitov rastlín na biologickú aktivitu gliomových buniek, ktorá bola súčasne aj vedúcou slovenskej delegácie. Janka je aj dlhoročná dobrovoľníčka AMAVET-u. Mama víťazky SOČ Dagmar Budd nás požiadala, či by sme ju nezobrali reprezentovať na súťaž do Gdyne. Vzhľadom na to, že škola - Gymnázium V. B. Nedožerského v Prievidzi - garantovala AMAVET-u uhradenie nákladov, nič nebránilo Dagmar v ceste na významnú európsku súťaž do Gdyne. A prečítajte si, čo to pre žiačku Dagmar Budd znamenalo. Obrovská skúsenosť spojená s emóciou jej určite dodá energiu, aby pokračovala v štúdiu prírodovedných predmetov. To je to, čo je zmyslom nášho neformálneho vzdelávania a čo v AMAVET-e poznáme ako „živnú pôdu na objavovanie talentov“!

Cesta na MILSET EXPO - SCIENCES EUROPE 2018 do Gdyne v Poľsku bola pre mňa nečakanou, ale veľmi príjemnou odmenou za víťazstvo v celoštátnom kole SOČ. 16. júla 2018 sme sa z letiska v Košiciach vydali do Gdaňsku. Na cestu sa nemôžem sťažovať. Mali sme 2 prestupy a s leteckou spoločnosťou nebol žiadny problém. Na ubytovňu v Gdaňsku sme prišli neskoro večer kvôli menším zmätkom v doprave. Myslím, že to je jediné, čo by som mohla organizačnému tímu vytknúť. Na druhý deň sme sa zišli pred ubytovňou. Všetci sme išli vlakom do Gdyne, kde boli prezentácie. Cesta trvala cca 20 minút. Po príchode do Gdyňa Areny sme po prvý raz videli obrovský komplex a zdanlivo nekonečné množstvo stánkov, ktoré boli pripravené na inštaláciu posterov účastníkov. Každý stojan bol očíslovaný a označený menom prezentujúceho, názvom projektu a štátu, z ktorého autor pochádzal. Vidieť také množstvo projektov z rôznych krajín bol neuveriteľný pocit, ale až na otváracej ceremónii sme videli skutočnú veľkosť celého podujatia. Všade naokolo sedeli účastníci, bolo nás celkom 300 z 27 krajín z celého sveta a zástupcovia z každého kontinentu. To, čo som si všimla ako prvé, bola obrovská kultúrna diverzita. Nevedela som sa dočkať chvíle, keď budem mať možnosť porozprávať sa s každým z týchto ľudí. Pri slávnostnom otvorení nám predstavili program, organizačný tím, sponzorov a následne bola delegácia každej zúčastnenej krajiny vyzvaná, aby sa na pódiu predstavila. Bol to silný zážitok. Na plátne sa objavovali postupne nadšené tváre mladých budúcich vedcov a výskumníkov zo všetkých oblastí prírodných, ale aj humanitných odborov. Pri názve štátu, „viala“ na plátne aj národná vlajka danej krajiny, názov inštitúcie, pod hlavičkou ktorej účastníci prišli reprezentovať na toto podujatie a celkový dojem dotvorila aj dramatická hudba. Bol to ťažko opísateľný pocit - stáť na pódiu so svojou delegáciou, pred všetkými týmito ľuďmi, keď v pozadí za chrbtom viala naša slovenská vlajka. Priala by som každému, aby tento pocit mohol raz zažiť.

Po oficiálnom otvorení sme mali zoznamovací program. Vytvorili sme zmiešané skupiny tak, aby sme neboli spolu ako delegácia, ale naopak, každý sme boli v inej skupine a spoznávali sme našich kolegov. Plnili sme rôzne zábavné úlohy a ja som spolupracovala s mladými ľuďmi z Nemecka a Ruska. Vďaka tomu som musela použiť aj svoju nemčinu a po zvyšok týždňa sa mi naskytlo veľa príležitostí na rozširovanie nemeckej slovnej zásoby, zlepšovanie angličtiny, ale aj na učenie sa rôznych slov a viet v mnohých iných svetových jazykoch.

Popoludní sa začali prezentácie. Ľudia chodili od stánku k stánku. Propagačné materiály a ochutnávky národných jedál išli rýchlo na odbyt. Pri večeri sme už boli všetci jedna veľká skupina ľudí, ktorí sa síce ráno ešte nepoznali, ale teraz sa spolu rozprávali ako keby sa poznali už celé roky. Bežne sme rozoberali nielen rôzne vedecké, sociálne, historické, ale i bežné témy o tom ako žijú mladí výskumníci vo svojich krajinách, čo ich baví, s akými problémami sa stretávajú a podobne. Páčilo sa mi ako sa nikto nehanbil rozoberať i citlivejšie, alebo kontroverznejšie témy.

Počas celého týždňa nebola citeľná absolútne žiadna forma nenávisti, xenofóbie či predsudkov – rasových, náboženských alebo národnostných. Každý z nás sem prišiel prezentovať nielen seba, svoj projekt a  výskum, ale aj kultúru svojej krajiny. Tým myslím len v dobrom prezentovať, teda predstaviť, nie vnucovať svoje názory, či kritizovať alebo spochybňovať názory iných.

Nasledujúce dni prebiehali podobne. Veľmi sa mi páčilo to, že naše stánky prišli navštíviť aj ľudia z okolia a dokonca aj celé rodiny. Bola som milo prekvapená koľko miestnych obyvateľov prejavilo taký veľký záujem o naše vedecké bádanie.

Posledné tri dni boli viac zamerané na spoznávanie okolia a poľskej kultúry. Domáci usporiadali „Polish night“, teda „Poľský národný večer“. Súčasťou programu boli tance, ochutnávky národných jedál zároveň s pokusmi naučiť sa ich správne vyslovovať. Okrem toho usporiadali kvíz zameraný na znalosti poľských reálií. Našej delegácií sa podarilo v kvíze zvíťaziť, na ďalších miestach sa potom umiestnili delegácie Španielska, Belgicka a Mexika. Na ďalší deň sme sa po prezentáciách vydali vo veľkej skupine na piesočnaté pláže v Gdyni. Baltické more, napriek svojej povesti, bolo pomerne teplé, ľudia sa kúpali, slnili, celkovo sme strávili pekné, oddychové popoludnie na brehu mora.

Posledný deň nášho pobytu sme strávili potulkami po Gdyni, Gdaňsku a navštívili sme aj mesto Sopot. Práve v ňom sa nachádza turistická atrakcia tzv. Krzywy domek, teda „krivý dom“. Dom bol postavený podľa architektov, manželov Szotyňských a Zaleského. Ich inšpiráciou boli kresby Jana Marcina Szancera a Pera Dahlberga. Objekt tvorí časť obchodného centra „Rezydent”. Na prízemí sa nachádzajú obchody, reštaurácie a sídlia tu aj rádiá Radio RMF FM a RMF MAXXX. Po prehliadke „Trojmiasta“, teda zoskupení troch miest (Gdaňsk, Gdyňa a Sopot) sme opäť zvyšok popoludnia strávili na pláži pri pobreží Baltického mora.

Tak ako začiatok podujatia sprevádzala radosť a veľké očakávania, teraz na konci úžasného týždňa stráveného v spoločnosti inšpiratívnych mladých ľudí, prišlo to smutnejšie – lúčenie. Postupne odchádzala delegácia za delegáciou, ale spomienky a skúsenosti zostávajú na celý život. Vznikli nové priateľstvá, veľa sme sa dozvedeli navzájom o sebe, o svojich záujmoch, projektoch, kultúre našich krajín. Vymieňali sme si nové nápady a skúsenosti s vedeckým bádaním, presne v duchu hesla „Science is fun“, t.j. veda je zábavná. Áno, možno chvíľami aj ťažká, vyžaduje si presnosť, pracovitosť, veľa času a odriekania, ale ak vás to baví, nie je to záťaž, ale zábava. Baví ma prezentovať projekty a popularizovať vedu. Počas týždňa sme na to mali veľa príležitostí. Nie je jednoduché vysvetliť vedecký projekt ľuďom, ktorí nie sú práve z toho vášho odboru, ale o to je to väčšia výzva, podať vedecké fakty „stráviteľným“ spôsobom, no a v našom prípade aj v cudzom jazyku.

Celú cestu hodnotím pozitívne, možno až na pomerne neskorý príchod na miesto a s tým súvisiaci fakt, že sme mali menej času na inštaláciu posterov a na záver, keď náš let z Varšavy do Košíc bol zrušený a museli sme čakať na náhradný let až na druhý deň. Tu práve celkom prišlo vhod nové priateľstvo s jedným z dobrovoľníkov, ktorí na prehliadke pomáhali nám účastníkom, pretože vďaka tomuto poľskému študentovi sme si prezreli trošku aj Varšavu a jeho rodičia nás pozvali k sebe domov, postarali sa o nás. Poskytli nám nielen nocľah, „sprievodcovské služby“, ale dovolili nám nahliadnuť aj do života bežnej poľskej rodiny. Spríjemnili nám tak čakanie na náhradný let. Potom už všetko prebiehalo bez problémov a my sme šťastne pristáli na letisku v Košiciach, čím sa naše poľské dobrodružstvo skončilo.

Na záver by som sa rada poďakovala kolegom z delegácie, menovite Janke a Filipovi za to, že ma prijali medzi seba a bolo mi s nimi v Poľsku fajn. Moje poďakovanie však patrí aj AMAVET-u, ktorý ma vzal pod svoje „ochranné krídla“, vedeniu Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi za financovanie mojej cesty a mestu Prievidza za poskytnutie propagačných predmetov a drobných suvenírov, ktoré sa všetky bez problémov rozchytali. Možno aj vďaka takejto prezentácii sa niektorý z mojich spolu prezentujúcich kolegov raz príde pozrieť na Slovensko.

Pre mňa osobne to bola odmena za viac ako ročné úsilie a prácu na projekte, výborná skúsenosť s prezentáciou vedeckého projektu pred odbornou, ale i laickou verejnosťou, a to všetko v cudzom jazyku. MILSET EXPO - SCIENCES EUROPE nemá charakter súťaže, ide skôr o prehliadku vedecko-technických projektov, takže sa nemôžem „pochváliť“ získaním nejakej ceny či medaily. Pre mňa osobne je však oveľa podstatnejšie to, že som túto možnosť dostala. Účasť mi priniesla veľa pozitívnych dojmov, nové priateľstvá, veľa pozitívnych ohlasov na môj projekt a kto vie, možno v budúcnosti budeme niektorí z tohtoročných účastníkov MILSET EXPO - SCIENCES EUROPE 2018 aj spolupracovať na nejakom spoločnom vedeckom projekte.

Dagmar Budd, 18 ročná žiačka Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi