Moskovský Vernadsky National Contest očami Simony a Natálie

Začalo sa to ešte minulý rok v októbri, keď sme sa dozvedeli, že z celoslovenského kola súťaže Festival vedy a techniky AMAVET 2018 postupujeme na Vernadskeho súťaž v Moskve. Neverili sme tomu až do momentu, kým sme sa neocitli v lietadle nad oblakmi.

Ruské počasie nesklamalo a privítal nás zamračený studený deň. Na miesto nášho ubytovania sme sa dopravili bielou dodávkou, ktorá síce nevyzerala najvábnejšie, ale svoj účel prepravy splnila. Po asi hodine a pól jazdenia po celej Moskve cez 6 pruhov sme sa konečne dostali k nášmu ubytovaniu. Bývali sme v školskom internáte, kde nás hneď privítalo zopár dievčat, ktoré sa nám snažili spríjemniť program po celý čas v Moskve. Boli veľmi milé a na počudovanie mali veľmi dobrú angličtinu, takže dorozumenie nebol problém. Večer nám poukazovali okolie, povedali pár tipov a postrehov čo kupovať a čo nie.

V pondelok sa nám náš sprievodca snažil spraviť program, ktorí by nás zaujal, aj keď nám počasie veľmi neprialo. Nastúpili sme do autobusu, ktorý mal už svoje najlepšie roky za sebou, a brázdili sme ulice malebného a obrovského mesta. Asi po hodine jazdy sme vystúpili a ďalej sme pokračovali peši. Videli sme veľa pamiatok ako sochy, múzeá a rôzne zaujímavé stavby. Dovnútra sa nám dostať nepodarilo, keďže v pondelok je zvyčajne skoro všetko  zatvorené. Náš výlet sme zakončili jazdou metrom, ktoré je jedným z najstarších na svete. Večer dorazila česká delegácia, s ktorou sme strávili celý výlet.

V utorok nás čakala súťaž, v ktorej sme si po anglicky museli obhajovať naše projekty. Najhoršie pre nás bolo zorientovať sa v tej obrovskej budove, v ktorej sme mali ešte aj mená napísané po rusky azbukou, čiže sme trochu dlhšie hľadali naše miesto. Nakoniec všetko dopadlo dobre, porotcovia nám rozumeli a zastavilo sa pri nás aj pár veľmi príjemných ľudí, s ktorými sme v kontakte doteraz. Každý večer sa nám naše ruské kamarátky snažili vymyslieť nejaký zaujímavý program, či už napiekli ich preslávené pirohy, alebo sme sa rozprávali o rozdieloch v našich krajinách, alebo nám zahrali na gitare a spievali sme piesne od výmyslu sveta.

V stredu sa konala prezentácia niektorých zvolených projektov, no keďže bola celá v ruštine, tak sme sa rozhodli voľný čas využiť lepšie. Išli sme na kávu, keďže naši českí kamaráti bez nej už nemohli vydržať. Po dobití energie sme sa našim krásnym žltým autobusom vybrali na Červené námestie. Dlhá cesta nás už neprekvapila, tak sme čas strávili spievaním a pozorovaním mesta. Keď sme konečne dorazili, nevedeli sme sa vynadívať. Tá krása sa nedá opísať slovami. Hneď sme si spravili fotku s cibuľami, ktoré sa týčia na Chráme Vasilija Blaženého a pokračovali sme sa najesť, keďže sme už dosť vyhladli. Veľa ľudí sa nemôže chváliť tým, že malo obed na Červenom námestí, no my áno. A keď sme v ponuke uvideli boršč, nezaváhali sme. Po výdatnom obede sme pokračovali v prehliadke Kremľa. Angličtina nášho sprievodcu síce nebola najlepšia, ale snaha sa cení, ak bolo treba, tak sme ho doplnili my. Kostolov a chrámov tam bolo na každý prst desať a keď sme vstúpili dovnútra, nevedeli sme sa vynadívať. Treba uznať, že ruská architektúra je nádherná. Náš výlet po Červenom námestí sme zakončili návštevou suvenírov, kde sme nechali dosť veľkú čiastku a potom zas nečakane hodinu čakali, kým príde náš autobus. Rusi sú známi tým, že povedia 20 minút, no v skutočnosti je to aj hodina... 

Vo štvrtok sme sa vybrali na prehliadku Moskovskej štátnej univerzity, bohužiaľ, dovnútra sme sa nedostali. Pustili nás, ale do chemického výskumného centra, kde nám porozprávali o rôznych materiáloch, ako napríklad kamenné vlákno. Prednáška bola veľmi zaujímavá. Po príchode na internát sme mali voľno, tak sme sa ho rozhodli využiť skúmaním okolia. Okolo šiestej sme sa dopravili na jedno lýceum, kde sa mal konať kultúrny večer, v ktorom sme mali predstaviť našu krajinu. Nikto nám síce nepovedal, že sa to začalo o hodinu skôr, ale našťastie nás zaradili do programu. Naše predstavenie sme spojili s Čechmi. Zaspievali sme zopár moderných pesničiek a nechýbala ani ukážka krojov.

V deň nášho odchodu v piatok sme sa okolo desiatej rozlúčili s našimi ruskými kamarátkami, s ktorými sme si veľmi dobre sadli, takže lúčenie nebolo najľahšie. Následne sme sa doviezli na vyhodnotenie súťaže, z ktorého sme pre odlet museli odísť skôr.

Cesta dopadla dobre a už sme sedeli v lietadle, síce šťastní, že ideme domov, ale aj smutní, že náš výlet netrval dlhšie. Sme veľmi vďačné za túto skúsenosť, pretože nám neskutočne otvorila oči, spravila nás zodpovednejšie a aj odvážnejšie. Ďakujeme.

Simona Strejčková, Natália Jiránková