Víťazom druhého ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča, udeľovanej za rozvoj mimoškolskej činnosti, sa stal PaedDr. Ľubomír Konrád z Gymnázia na ulici Veľká okružná 22 v Žiline. Vo finále sa stretol s RNDr. Janou Plichtovou z Gymnázia na ulici Alejová 1 v Košiciach a PaedDr. Ivetou Štefančínovou, PhD., z Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove. O finalistoch a víťazovi rozhodla odborná porota pod vedením Doc. RNDr. Martina Plescha, PhD., zo Slovenskej akadémie vied, prezidenta Medzinárodného turnaja mladých fyzikov. Ocenenia boli menovaným odovzdané 7. novembra 2018 počas slávnostného večera v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Aj keď medzi ocenenými nie sú zástupcovia AMAVET-u, dávame vám do pozornosti tohtoročných víťazov, ktorí môžu byť inšpiráciou aj pre dobrovoľníkov AMAVET-u, učiteľov, ktorí vo voľnom čase podnecujú v žiakoch záujem o vedu a techniku.

Zvíťazil „Kony“ zo Žiliny

Víťaz druhého ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča, Ľubomír Konrád, vyučuje fyziku na tom istom gymnáziu v Žiline, v tej istej učebni, kde sám pred troma desiatkami rokov začínal. Žiakom venuje veľkú časť svojho voľného času na krúžku, kde ich pripravuje aj na rôzne fyzikálne súťaže. Za ostatných 10 rokov im pomohol získať viacero medailí z medzinárodnej fyzikálnej olympiády aj z európskej olympiády, trikrát boli členmi družstva Slovenska, ktoré bolo na medzinárodnom kole experimentálnej fyzikálnej olympiády. Ako však sám priznáva, nie vždy to ide ľahko, „Musíte sami seba vedieť motivovať a presvedčiť, že to má zmysel. Začiatok býva ťažký – ani za sebou nevidíte nejakú prácu, ani pozitíva. Ale časom to príde. Stačí, keď sa za vami po pár rokoch začnú zastavovať bývalí žiaci, prídu vám poďakovať, spomenú si na vás, to je fajn.“

Veľký ľudský rozmer dominuje aj ďalším príbehom

Učiteľky Jana Plichtová z Gymnázia na ulici Alejová 1 v Košiciach a Iveta Štefančínová z Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove, si za účasť vo finále tiež prevzali Cenu Dionýza Ilkoviča za svoj prínos k rozvoju mimoškolskej činnosti. Pritom nejde iba o odborné vedomosti, ale o všestranný rozvoj osobnosti mladých ľudí, ktorý porota videla za ich prácou.

J. Plichtová, ktorá na košickom gymnáziu vyučuje informatiku, sama hovorí: „Žiakov chcem naučiť, ako si s prekážkami poradiť bez pomoci.“ Učí od roku 1994. Pôvodne ju pre zlý kádrový posudok na pedagogiku nezobrali. Miesto za katedrou si ju však počkalo. Od začiatku robila informatické krúžky a pripravovala deti na súťaže. Už viackrát sa jej žiaci prebojovali na  najväčšie  medzinárodné súťaže. Jana Plichtová si spomína na Atlantu, Lisabon, Eindhoven, ale najmä na Mexiko City, odkiaľ sa vrátili s titulom.

I. Štefančínová učí fyziku gymnazistov v Prešove. Sama je ako z knihy s motivačnými citátmi. Je tým človekom, ktorého z vás chcú tieto citáty urobiť. V tom najpozitívnejšom zmysle slova. Učí od roku 2000 a od začiatku sa venuje mnohým mimoškolským aktivitám. Jej nadšenie je nákazlivé: „Keby ma to nebavilo, nevydržala by som učiť tak dlho. Mám radosť z toho, že som obklopená mladými inteligentnými ľuďmi, mám radosť z fyziky, mám radosť zo žiakov.“ Na svojich študentov je právom hrdá. Vysoké umiestnenia prinášajú aj z najprestížnejších medzinárodných súťaží. Tvrdí pritom, že je dôležité, aby študenti o svojich kvalitách vedeli: „V minulosti sme často počúvali, že všetci ostatní sú šikovní a talentovaní, len my nie. Ja sa žiakov snažím presvedčiť o tom, že to nie je pravda,“ hovorí Iveta Štefančínová.

Cena pomenovaná po profesorovi Ilkovičovi

Ocenenie nesie meno významného slovenského vedca. Dionýz Ilkovič v roku 1934 odvodil vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy. Dnes je známy ako Ilkovičova rovnica.  Bol vtedy členom tímu držiteľa Nobelovej ceny Jaroslava Heyrovského. Profesor Dionýz Ilkovič bol nielen významný slovenský fyzik a vedec svetového formátu, ale tiež skvelý učiteľ, ktorého štýl vyučovania sa stal legendárnym pre jeho študentov a kolegov.