V novembri minulého roka na celoslovenskom finále Festivalu vedy a techniky AMAVET v Bratislave som sa veľmi potešila, keď som získala cenu za svoj vedecký projekt „Vplyv hudby na činnosť mozgu a krátkodobú pamäť“ – účasť na medzinárodnej prehliadke Belgian Expo-Sciences 2018 v Bruseli. Asi v polovici marca som sa dočkala podrobnejších informácií o podujatí a ceste. A prišiel 25. apríl – prvý deň tohto veľkého dobrodružstva.

Vedúcim skupiny slovenskej delegácie bol Marek Kukučka. Okrem mňa v nej boli dvaja stredoškolskí študenti Richard a Marco z Nových Zámkov. Po zoznámení a vybavení cestovných formalít na letisku v Bratislave sme začali našu spoločnú cestu do európskej metropoly. Po relatívne krátkom lete sme pristáli na menšom letisku Charleroi na periférii Bruselu. Shuttle-busom sme sa odviezli priamo do centra mesta na Hlavnú stanicu. Tam nás pri autobuse už čakala naša miestna sprievodkyňa, 19-ročná študentka Marylene, ktorá sa o nás prvý deň postarala. Ubytovali sme sa v hoteli a vlakom sme sa odviezli na večeru do mesta. Ochutnali sme najlepšie, pravé belgické hranolky, dvakrát pražené na hovädzom tuku, a prešli sa po čarovných uličkách centra. Večer nás Marylene nasadila do vlaku a viezli sme sa k hotelu. Aspoň sme si to mysleli. Aj takto, v tme a 30 kilometrov od Bruselu, sa rodili zážitky i priateľstvá.

Druhý deň nám organizátori pripravili výlet do malebného mesta na vode, belgických „Benátok“ – Brugge. Na potulkách Bruggami sme spoznali miestnu kultúru, pokochali sa historickými pamiatkami a ochutnali dokonalé belgické waffle s čokoládou, zmrzlinou, karamelom. Mňam! Napriek nepríjemnému veternému počasiu sme boli plní zážitkov a pozitívnych dojmov. V rýchlovlaku (160 km/h) sme na spiatočnej ceste pozorovali  jarnú krajinu nížinatého Belgicka. Po spoločnej večeri všetkých účastníkov výstavy v centre Bruselu sme si užívali atmosféru večerného mesta a zábavu, ktorú priamo v uliciach rozprúdili naši juhoamerickí kolegovia.

V piatok ráno začínal náš pracovný program. Autobusom sme sa odviezli na výstavisko – miesto prezentácie našich projektov. Chalani (mali spoločný projekt o svetelnom navádzacom systéme pre multirotory) aj ja sme si rozložili prezentačné stánky projektov, s čím nám Kukučkovci ochotne pomáhali. Celý deň sme prezentovali projekty záujemcom, aj keď bola občas medzi nami značná komunikačná bariéra, keďže niektorí domáci nehovorili po anglicky. Brusel je oficiálne dvojjazyčný – prevažuje francúzština nad holandčinou. Našli sme si čas aj na zoznamovanie s ostatnými zahraničnými účastníkmi a zúčastnili sa nejednej sprievodnej aktivity festivalu. S Rišom a Marcom sme si zalietali s maličkými dronmi, šoférovali na trenažéri Formula 1, či otestovali virtuálnu realitu. Počas celého dňa sa nám aktívne venovali domáci organizátori. Podvečer sme sa vrátili do hotela a konal sa multikultúrny večer. Najprv delegáti jednotlivých zúčastnených krajín (od Chile cez Maroko až po Taiwan; celkovo bolo zastúpených asi 15 krajín z celého sveta) odprezentovali svoje domoviny a po spoločnej „univerzálnej“ večeri sme mali možnosť ochutnať národné špeciality jednotlivých zastúpených krajín. My sme účastníkov pohostili slanými korbáčikmi, údenými pareničkami, kúpeľnými oblátkami (mimoriadne chutili Mexičankám) a špeciálnymi „slovenskými“ keksíkmi – Horalkami, Mätami a Milami.

Sobota prebiehala podobne v pracovnom duchu. Večeru sme mali špeciálnu a slávnostnú – v najstaršej a najobľúbenejšej bruselskej reštaurácii Chez Leon, priamo v historickom centre mesta. Bola to najväčšia reštaurácia, akú som doteraz videla. Pred reštauráciou sa vinuli dlhé rady hladných čakajúcich hostí.

Posledný deň nášho pobytu, v nedeľu, sme sa už z časových dôvodov nemohli zúčastniť spoločne organizovaných aktivít (návšteva National Scientific Museum; prehliadka Bruselu), ale pred odchodom na letisko sme sa ešte stihli prejsť okolo symbolu mesta Brusel -  Atomia – obrovskej stavby v tvare atómu. Len pre zaujímavosť, Atómium je 102 metrov vysoké, gule predstavujúce atómy majú priemer 18 metrov, vzdialenosti medzi nimi sú 30 metrov a priemery tunelov, ktoré tieto gule spájajú, sú 3 metre. V jednotlivých guliach – atómoch, sú umiestnené  rôzne expozície, reštaurácia a vyhliadková terasa.

Potom už nasledovala len cesta domov. Opäť vlak, letisko, odovzdanie batožín, takmer dvojhodinový let a už sme vystupovali na domácu pôdu v slnkom zaliatej Bratislave. Tam nás už čakali naši blízki a odviezli si nás domov. Celú cestu až do Turčianskych Teplíc som im rozprávala zaujímavé zážitky a postrehy z mojej zahraničnej cesty.

Vďaka AMAVET-u, ako aj podpore mojej školy – Gymnázia Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, som mala možnosť zažiť týchto pár nezabudnuteľných dní so zaujímavými ľuďmi a spoznať ďalší kúsok sveta. Veľká vďaka patrí aj belgickým organizátorom Expo-Sciences 2018 Antoineovi, Yoki, Melisse a ďalším, ktorí zabezpečili naše pohodlie a bezpečný pobyt v ich krajine. A samozrejme som vďačná aj našej perfektnej slovenskej delegácii – našli sme sa taká fajn partička.

Diana Musová