Keď som si na stránke Asociácie pre mládež, vedu a techniku http://amavet.sk/index.php?id=7&idd=1 prečítal druhý odsek o Cestách za vedou, ktoré už majú 26 ročnú históriu, dostal som nutkanie zavŕtať do koordinátorky poznávacích podujatí Katky Lehotskej. Konštatovanie „...tisíce spokojných študentov i pedagógov...“ sa mi zdalo prehnané a zveličené. Odpoveďou mi bola hŕba korešpondencie, ktorú mi mihom položila na stôl. A veru! Úprimné poďakovania za posledné mesiace, ktoré sa nedajú neprečítať. Ak som tam našiel čo len slovko kritiky, tak malo svoje vysvetlenie, ale budem konkrétny.

„Menšie problémy sme mali s českým sprievodcom Edom, s ktorým sa niekedy ťažšie hľadala spoločná reč. Možno to vyplývalo zo skutočnosti, že je zvyknutý sprevádzať menšie skupiny dospelých a zahraničných ľudí. Naša skupina bola zložená zo žiakov i dospelých, čím bola špecifická a museli sme brať ohľad na obe skupiny (napr. prispôsobovať program a tempo). Nemožno mu však uprieť snahu, aby sme videli čo najviac, dobré návrhy pri doplnení programu i odbornú erudovanosť a rozhľadenosť a tiež mu patrí naše poďakovanie.“ Takto hodnotí exkurziu do Prahy pani Jarmila z Levíc a dodáva: „S pripraveným a navrhnutým programom, ubytovaním i stravou sme boli mimoriadne spokojní. Každý si odniesol pekné a obohacujúce zážitky. Naše poďakovanie určite patrí aj nášmu šoférovi Jožkovi za jeho bezpečnú jazdu, ale i ochotu, ústretovosť a snahu splniť každé želanie cestujúcich a spríjemniť im cestu a pobyt, za čo sme mu veľmi vďační.“

Obľúbený CERN rezonuje v mnohých mailoch i listoch. Obsah mailu Ingridy z Modry pri čítaní až počuť: „Bolo to nie úžasnééééé, ale fantastické, perfektné zvládnuté....sme veľmi veľmi spokojní! Šoféri sa prispôsobili, mali sme dokonca nočnú prehliadku Ženevy!!! Síce na poslednú chvíľu sme stihli ubytko v Holiday in, návšteva Technoramy bola máličko krátka, ale vyšlo počasie, ubytko, fantastický sprievodca Miro a vyšli všetky návštevy - aj čokoládovne, aj syrárne (hoci už po prac. dobe), ale nevadilo. Ale CERN je CERN. Ten bol skvelý, aj všetci čo nás sprevádzali, to sa nedá ani vyjadriť slovami. Keď ja som pochopila, pochopil každý... Za všetko Ti veľmi veľmi ďakujem, bol to výlet na 1 *. Tešíme sa nabudúce. Inga“

A ešte jeden pohľad z exkurzie v CERN-e, tentokrát Dariny z Kútov: „Veľká vďaka patrí sprievodcovi Michalovi, ktorý sa maximálne venoval žiakom, vedel ich upútať a zahrnúť množstvom informácii nielen z fyziky, ale aj iných vedných oblastí.“

Katka mi však pripomína, že najviac ju sklame, keď po náročnej príprave, desiatke telefonátov, mailovania a dohadovania detailov Ciest za vedou, napríklad aprílová snehová kalamita v Rakúsku, doslova zahatá cestu do Švajčiarska a návštevu CERN-u. Nestihnutý prvý deň programu nepoteší žiadneho pedagóga, či študenta, ale rozmary prírody neusmernia ani v AMAVET-e! Žiaľ, niekedy to nie je len príroda. Zrušenie poznávačky do Londýna týždeň pred odchodom spôsobil obyčajný strach po nezmyselnom teroristickom útoku. V prvom momente človeku napadne, že tým, čo ho odvolali, sa nemožno čudovať, ale predsa...! Práve vyvolávajúci strach je živnou pôdou pre ďalších samovrahov. Verím, že nasledovných poďakovaní z poznávacej cesty Brusel – Londýn – Paríž, od Timotei zo Žiliny, budú mať v AMAVET-e čoraz viac: „Pán sprievodca František bol výborný, vtipný, všetci sme boli veľmi spokojní.“               

Ján Nemec