Ako som to videl a prežíval ja? Bol to zaujímavý a intenzívny zážitok, za ktorý som vďačný. Veľká celosvetová súťaž, veľa ľudí a množstvo projektov. Získali sme bronzové medaily, obidva postupujúce projekty zo Slovenska, tešíme sa, že sme boli úspešní. Súťaže sa zúčastnilo veľké množstvo projektov z jednotlivých štátov z USA, tých bola väčšina a veľa ich bolo aj z okolitého neamerického sveta. Niektoré projekty som si so záujmom prešiel, popozeral, podiskutoval s prezentujúcimi, a musím skonštatovať, že viaceré americké a zahraničné mali nižšiu úroveň ako tie na našom národnom kole Festivale vedy a techniky AMAVET. Pritom v Houstone boli ocenené vyššie najmä domáce, americké projekty.

Nuž čo, keď zorganizovali súťaž, určili si pravidlá a náhodou vyšlo, že práve ich domáce projekty sú tie najlepšie z celého sveta... Netreba sa však z toho stresovať, veď trochu politiky je asi vo všetkom. My sme sa tešili, páčilo sa nám a festival sme si užívali. Aj všetko s ním súvisiace. Pekný hotel, mesto s mrakodrapmi, normálni ľudia navôkol, žijúci si vo svojom svete, ktorý zrazu, zblízka, vyzerá úplne normálne a ľudsky, nie tak zázračne a často nadnesene ako vo filmoch. Pochodili sme si mestom, denným aj nočným, nafotili množstvo pekných záberov, ochutnali domáce texaské špeciality v rôznych malých podnikoch, v meste, ale aj na predmestí, kde už nestáli vznešené vysoké ligotavé domy, ale rástla tráva z rozbitého chodníka, malé domčeky a ulice, černosi a Mexičania okolo. Tu sme si dali super fajnovú pizzu. A zas v našom hoteli, na 23. poschodí, si zaplávali v bazéne, okúpali sa vo vírivke a z terasy pozreli na svet dolu pod nami a navôkol. Bývali sme na 11. a 12. poschodí, v pekných izbách s výhľadom, s klimatizáciou, ktorú sme však museli vypínať, aby sme „nezamrzli“ alebo aspoň neochoreli. Vonku 30-ky teploty, vnútri v 2-3 vrstvách človek drkoce zubami. V lete mávajú vonku riadne teplo, vraj až do 48 stupňov, tak sa až priveľmi tešia zo zimy, keď si ju „vyklimatizujú“ v busoch či v domoch. Pozreli sme si múzeum vedy, obchodné centrum, odfotil som si pri ňom zatiaľ najväčší mrakodrap, aký som naživo videl. Boli sme v NASA, dotkli sme sa rukami rakiet a lietadiel, pozreli si stredisko a výstavy...

A spoznali sme ľudí. Veľa ľudí z celého sveta. S niektorými len kratší rozhovor, s inými dlhé a intenzívne „pokecania si“. Najmä pri okrúhlych stoloch spoločných raňajok, so súťažiacimi aj ich sprevádzajúcimi supervízormi. Alebo aj počas súťaže a hodnotenia projektov. Veľa milých ľudí som stretol. Páčilo sa mi a som rád, že som sa súťaže mohol zúčastniť, no najmä som hrdý na našich šikovných chalanov zo Slovenska - na Petra, Adriána a Filipa, ktorí ukázali, že sa ani vo veľkom svete nestratia a úspešne nás všetkých na tejto medzinárodnej súťaži reprezentovali.

Marek Kukučka, vedúci delegácie