Na Festivale vedy a techniky AMAVET 2016 si vybojovali postup na medzinárodnú súťaž Vernadsky National Contest v Moskve Richard Baláž, Richard Kováč a Marco Pintér. Súťaž sa konala 10. – 14. apríla 2017 a Slovensko reprezentovali chlapci s projektom Autonómny robot Fbot v kategórii Matematika a Informatika. Po návrate sa podelili so svojimi postrehmi aj pre čitateľov nášho eRevue.

Vernadsky National Contest je medzinárodnou súťažnou prehliadkou vedecko-technických projektov žiakov ZŠ a SŠ, ktorí prezentujú svoju výskumno-vedeckú činnosť. Ich projekty hodnotí komisia zložená z vedcov a vysokoškolských pedagógov. Práce boli z viacerých oblastí vedy a techniky, ale aj humanitnej a všeobecnovzdelávacej oblasti. Z medzinárodných tímov sa okrem Slovenska súťaže zúčastnili ešte študenti z Českej republiky.

Plní očakávaní sme sa stretli s našou delegátkou z AMAVET-u Janou Ristvej Lacekovou na letisku Schwechat vo Viedni. Po vyše dvojhodinovom lete sme pristáli na letisku Domodedovo v Moskve, kde nás už s úsmevom očakával vodič Sergej, ktorý nás šťastlivo doviezol po prepchatej diaľnici na miesto nášho ubytovania, na internátnu školu patriacu pod Moscow State University. 

Žiaci a učitelia, najmä vtipom sršiaci učiteľ fyziky Alexander Sergejevič, sa nás ujali a oboznámili nás s programom na celý týždeň. Keďže v prvý deň sme nemali ešte povinnosti, tak nás zobrali na menší výlet k blízkemu pamätníku Veľkej vlasteneckej vojny a prešli sme sa aj po neďalekej pešej zóne a parku. Počasie bolo typicky ruské – okolo 12 stupňov, veterno a celý čas mrholilo, tak sme to po hodine vzdali a v spoločenskej aktivite sme pokračovali na internáte. Hrali sme pingpong, ochutnali ruské sladkosti a zoznámili sa s našimi českými a ruskými kamarátmi.

Otvorenie súťaže bolo v utorok v priestoroch Ruskej akadémie vied (RAV). Po úvodných slovách organizátorov a významných členov RAV, ako aj členov hodnotiacej komisie a menšom kultúrnom tanečno-hudobnom predstavení, začali prezentácie projektov. Nainštalovali sme si svoje postery a pripravili prezentačné materiály pre hodnotiacu komisiu. Keďže okrem nás, sa súťaže zúčastnilo viac ako 1000 prezentujúcich projektov, viete si predstaviť to množstvo ľudí a stánkov. Každý stánok mal pridelený čas, kedy tam ich hodnotiteľ príde a tak sme mali dostatok času porozhliadnuť sa po priestoroch RAV a obzrieť si aj ostatné projekty. Trošku nás mrzelo, že väčšina z nich bola v ruštine a tak sme si ich nevedeli prečítať. Súťaž VERNADSKY NATIONAL CONTEST je však hlavne domovská súťaž Ruskej federácie, a tak to bolo pochopiteľné.

V stredu doobeda sa konala študentská konferencia na miestnej strednej škole. Najskôr sme si vypočuli prednášku o významných ruských osobnostiach z oblasti vedy a techniky a neskôr mohli vybraní študenti prezentovať svoje projekty aj slovne pred ostatnými študentmi daných sekcií. Po obede, v miestnej reštaurácii, sme mali voľné popoludnie. To sme využili na prezretie si Kremľa a Chrámu Vasiľa Blaženého, Červeného námestia, Mauzólea s Leninom – to sme však videli len zvonku – a nákupného centra GUM, ktoré nás zachránilo pred nepriaznivým počasím. Za 15 minút sme zažili ľadovec, dážď, slnko aj vietor, takže počasie opäť nesklamalo.

Podvečer sme absolvovali vzrušujúcu cestu ruským metrom späť na internát. Na stanici v blízkosti Červeného námestia sme pre šťastie pohladkali medené sochy psov a povozili sa na nekonečných eskalátoroch. Viacerí z nás boli prekvapení, že frekvencia príchodov a odchodov jednotlivých metro súprav bola v minútových intervaloch. Tak si viete predstaviť, koľko miliónov ľudí sa metrom denne prevezie. Keďže sme ako medzinárodná delegácia v Moskve strávili celý týždeň, tak nám organizátori pripravili skutočne zaujímavý program na každý deň. V utorok a stredu sme mali svoje hlavné prezentačné povinnosti, avšak štvrtok už bol dňom čisto oddychovým, odmysliac si nachodených asi 11 km. Deň sme začali výdatnými raňajkami v zmysle hádaj, čo máš na tanieri – na výber bola ovsená, kukuričná, alebo iná obilninová kaša, ale varili skutočne super. Doobeda sme v daždi obehali 240 metrov vysokú, impresívnu, stalinistickú budovu Lomonosovovej univerzity, kláštor a z vyhliadky sme si pozreli moderné finančné centrum Moskvy na štýl západných krajín – downtown Moskvy a obrovský hokejový štadión Lužniki, kde sa v tom čase hralo akurát semifinále KHL. Bolo by super tam ísť na zápas...

Poobede sme strávili tri hodiny prehliadkou Treťakovskej galérie a na ulici Arbat nás ohúrilo ako na stromy lepili kvety na spôsob – rozkvitnutej čerešne a po počiatočnom úžase sme si, ako klasický turisti, nakúpili matriošky a magnetky pre rodinu a priateľov.

Náš posledný pobytový deň sa skončil prijemnou večerou a rozlúčkovým večerom s ruskými a českými priateľmi pri hrách, rozprávaní a volejbale v telocvični. Vymenili sme si adresy a dohodli sa na stretnutiach. Pozvali sme ich aj k nám na Slovensko, tak uvidíme, či sa nám v lete stretnutia podaria. Neostávalo nám nič iné, iba sa pobaliť, pretože v piatok o 11-tej sme už vyrážali školským mikrobusom na letisko a domov.

Z nášho pohľadu bola celá súťaž a aj samostatný pobyt v Moskve zorganizovaný na výbornú. Spoznali sme veľa nových inšpiratívnych ľudí a videli miesta, kam sa možno už nikdy nedostaneme.

Chceli by sme poďakovať tímu AMAVET-u, za ich prístup a podporu, vďaka ktorej sme mohli zažiť atmosféru veľkej súťaže a týždeň si vychutnávať krásy Moskvy. Vďaka tomu máme energiu púšťať sa opäť s nadšením do ďalších vedecko-výskumných projektov, s ktorými sa budeme usilovať uspieť, či už na Festivale vedy a techniky AMAVET, alebo aj vo svete.

V neposlednom rade naše poďakovanie patrí aj vedeniu našej SPŠE v Nových Zámkoch a najmä nášmu učiteľovi Františkovi Hortaiovi za jeho odborné vedenie a cenné rady pri programovaní a konštrukcii nášho robota. 

A do tretice veľké poďakovanie patrí aj nadácie Tatra Banky, pretože bez ich finančnej pomoci by sme nemohli všetok náš čas venovať výskumu a odbornej príprave vedátorského projektu. Vďaka pomoci nadácie sme mali zabezpečený nielen potrebný materiál ale aj skvelú cestu.

Marco Pintér, Richard Baláž a Richard Kováč