Rozhovor s Miriam Feretovou a Samuelom Smoterom, bronzovými reprezentantmi Slovenska v USA.

Názov súťaže:  I-SWEEEP, International Sustainable World (Energy, Engineering & Environment) Project Olympiad

Dátum a miesto súťaže: 26.4.-1.5.2016, Houston, Texas USA, Texas centre for superconductivity at University of Houston

Kategórie: Energy, Engineering, Environment. Environment bol rozdelený na 2 rovnocenné podkategórie: Health and Diseases a naša kategória Pollution and Management.

Účasť:  385 projektov zo 62 krajín sveta, v našej kategórií zhruba 100 projektov.

• • Aký je  rozdiel zvíťaziť v celoslovenskej súťaži a byť na 3. mieste na súťaži I-SWEEEP?

  Miriam: Obe výhry mali svoje miesto v mojom živote, bez tej prvej, by som sa nikdy nedostala k tej druhejJ. Na celosvetovej súťaži to bol rok práce navyše, takže aj uznanie za hodiny, dni, prázdniny strávené pri práci na mojom projekte som si ešte viac užila.

  Samuel: Je to väčší rozdiel vyhrať na našej národnej súťaži a získať umiestnenie na I-SWEEEPe, no ani jedno z toho neberiem ako samozrejmosť. Tešil som sa v prvom rade z postupu z kraja a potom z postupu z celoštátneho kola Festivalu na I-SWEEEP. Rozdiel spočíval v tom, že I-SWEEEP je súťaž medzi vyše 60-timi krajinami z celého sveta a tak účasť a aj celý ceremoniál sú o niečo väčšie. No napriek tomu som mal radosť v obidvoch prípadoch rovnakú, pretože na Festivale som s postupom získal aj možnosť vidieť USA a zároveň tam aj reprezentovať moju krajinu.

   

  • Niečo ste upravovali, dolaďovali na vašich prácach oproti celoslovenskému finále?

  Miriam: Doplnila som svoj projekt o nové analýzy, tie ma viedli k novým záverom, praktickému uplatneniu a dali celému môjmu projektu úplne iné smerovanie.  Odhadom 25% nových zistení, výsledkov a záverov.

  Samuel: Samozrejme. Už vo vlaku pri návrate z Festivalu vedy a techniky AMAVET s nami šiel aj jeden z našich konzultantov, s ktorým sme si spísali základné body. Neskôr sme ich začali realizovať, teda začali sme vybavovať rôzne nové analýzy na univerzitách a inštitúciách. Získali sme tak aj nejaké nové výsledky, väčšinu tých starých sme skontrolovali opätovnými analýzami. Pri výsledkoch sme vytvorili rôzne bloky pre priehľadnosť a taktiež sme museli spísať aj náš Research book.

   

  • V čom spočívala vaša prezentácia práce? Poster, dialóg s hodnotiteľmi...?

  Miriam: Poster musel zaujať. Dôležité bolo jeho vyhotovenie, aby bol prehľadný, ale pútavý. Pracovala som na ňom samotnom asi 1,5 mesiaca. Obhajoba v anglickom jazyku mala byť na vysokej odbornej úrovni, ale zároveň v priateľskej atmosfére, tiež mala hodnotiteľa zaujať, upútať, aby na môj projekt nezabudol.

  Samuel: Bolo to rovnaké ako na Festivale, akurát v angličtine J. Za mnou bol poster, na ktorom som mohol pri prezentácií ukazovať na výsledky (grafy, tabuľky), obrázky a pod. Samotný monológ obhajoby trval zhruba 7 minút, dlhšiu verziu porotcovia ani nechceli. No a diskusia trvala v závislosti od porotcu. Všetko sa nieslo vo veľmi príjemnej atmosfére, na diskusie som sa vždy najviac tešil, pretože sme tam mohli prebrať môj projekt a reagovať na otázky vysoko odbornej poroty.

   

  • Ako sa líšilo hodnotenie  v USA od nášho?

  Miriam: Hodnotenie bolo podobné, všetci boli naozaj odborníkmi v mojom skúmanom probléme, vďaka tomu, že práce sa posielali už oveľa skôr, boli s nimi oboznámení a pripravili si na nás otázky.

  Samuel: Do hodnotenia porotcov, čo sa bodov týka, sme my nemohli vidieť J. Bolo rovnaké ako u nás. Prišli ku nám niekoľkí porotcovia, ja som mal 7, v rôznych časoch. Na začiatku sa v krátkosti opýtali, ako sa máte, či sa vám páči Amerika a pod. Potom nám dali čas na monológ a po skončení pristúpili k diskusii.

   

  • Vnímali ste svoju konkurenciu ešte pred samotnou súťažou, respektíve počas nej?

  Miriam: Všetky projekty mali vysokú úroveň, ale úprimne ma zaujali výsledky spolusúťažiacich, postery, sama som sa inšpirovala, najmä ich praktickým významom. Vedela som už po nainštalovaní posterov, že konkurencia bude veľmi silná, ale práve to ma tešilo, že som na špičkovej súťaži s tak vysokou kvalitou a úrovňou projektov.

  Samuel: Samozrejme, že áno. Počas dňa pre verejnosť sme mali čas vypočuť si aj iné projekty, kde sa nám potvrdila vysoká úroveň, ktorú sme aj čakali. Konkrétne pri mne boli 2 študenti z Minnesoty, ktorých projekt bol asi na najvyššej súťažnej projektovej úrovni, akú som kedy videl. Počas porotcovského dňa som s nimi aj veľa diskutoval a napokon aj vyhrali Veľkú cenu v našej kategórií.

   

  • Verili ste v takýto úspech?

  Miriam: Určite nieJ.  Úspechom už bola účasť na tejto súťaži.

  Samuel: Ani ja nieJ. Už fakt, že som sa mohol zúčastniť takejto súťaže, bolo pre mňa niečo neuveriteľné.

   

  • Bolo niečo také, čím vás mohli hodnotitelia zaskočiť? Zaskočili vás?

  Miriam: Na všetko sme boli pripravení, keďže časť konzultácií sme mali s bývalým žiakom našej školy Mariánom Babinčákom, ktorý sa tiež zúčastnil podobnej súťaže INTEL ISEF.

  Samuel: Áno, mňa konkrétne chcela nachytať jedna pani profesorka chémie, ktorá poukázala na vzorec a povedala mi, že je chybný a sledovala, či sa „opravím,“ alebo nie. Nedal som sa nachytať! J  

   

  • Aké ste mali vytvorené podmienky – ubytovanie, strava, ...?

  Miriam: Maximálna spokojnosť, ale fast-foody už nechcem aspoň mesiac vidieťJ. Americká strava ma neočarila. Ubytovanie sme mali spojené s obchodným centrom, skvelá voľbaJ.

  Samuel: Ubytovanie bolo slušné, veľmi komfortné a pekné a čo sa stravy týka, ako povedala Miriam, jedli sme vo fast-foodoch, pretože na rezervácie v reštauráciách sa dlho čaká a taktiež sme nikdy nevedeli úplne presný čas skončenia danej akcie.  

   

  • Ako hodnotíte celkovú organizáciu súťaže? Napríklad aj v porovnaní s našim Festivalom...?

  Miriam: Na našom festivale to bolo lepšie zorganizované. Tu bol veľký počet ľudí, autobusy meškali, veľkomesto, zápchy v mestách, ale na druhej strane, nech sa dialo čokoľvek – „no problem“J .

  Samuel: Páčili sa mi organizácie obidvoch súťaží, nakoniec sme nemali žiadny vážny problém.

   

  • Mali ste čas aj na „nadýchnutie sa“ Americkej atmosféry – život vašich rovesníkov, škola, zábava, kultúra, šport...?

  Miriam: Veľmi nie, veľa času sme strávili na súťaži a na hoteli, boli sme akurát v prírodovednom múzeu, ale škoda, že nám pre zlé počasie nevyšla návšteva agentúry NASA, Národného úradu pre letectvo a vesmír.

  Samuel: Každý deň sme mali nesmierne nabitý program, na hotel sme sa vracali večer, ale spoznali sme aj blízke okolie.

   

  • Čo vás najviac prekvapilo príjemne, ale aj nepríjemne, a nečakali ste to?

  Miriam: Príjemne - výhra, so všetkým. Veľkolepé vyhlásenie výsledkov, pocit šťastia a obrovské prekvapenie! Nepríjemne nič.

  Samuel: Pre mňa nebolo nič nepríjemné J a príjemné prekvapenie bola samotná Amerika a samozrejme aj cena.

   

  • Akú skúsenosť si odnášate zo svetovej súťaže?

  Miriam: Skúsenosť s obhajobou môjho výskumu v anglickom jazyku, rady porotcov pre moje ďalšie smerovanie, veľkú motiváciu do budúcna.

  Samuel: Skúsenosť, že tvrdá práca, či už na projekte alebo aj niečom inom, sa naozaj vyplatí, že si máme obhájiť náš výskum aj pred porotou a že sa máme poriadne tešiť z každej jednej súťaže.

   

  • K čomu vás to inšpirovalo?

  Miriam: Určite po krátkom oddychu nakopnutie k novému vedeckému projektu.

  Samuel: Rovnako, k pokračovaniu v robení takýchto prác.

   

  • Budete na svojej práci pokračovať a zisťovať nové fakty a argumenty? (ak je to vôbec reálne)

  Miriam: Túto problematiku som uzavrela, vydám sa novým smeromJ.

  Samuel: Momentálne sa rozhodujem medzi pokračovaním v mojom projekte, no trochu iným smerom, a robením nového projektu. Nechávam si však teraz čas na rozmyslenie.

   

  • Pred súťažou ste mali svoje vlastné ciele, úvahy nad ďalšou budúcnosťou. Mení sa váš pohľad po súťaži na vaše ďalšie smerovanie?

  Miriam: Stále to je prírodovedný smer, len ujasniť si čo konkrétne, zatiaľ vyhráva medicína- týmto smerom by som rada nasmerovala aj môj nový projekt.

  Samuel:  Myslím že nie, už dávno pred súťažou som sa rozhodol smerovať k prírodovedným odborom.

   

  • Váš najväčší zážitok?

  Miriam: Súťaž I-SWEEEP J.

  Samuel: Pravdepodobne, keď som ako vlajkonosič sedel vo vyhradenom rade, kde okolo mňa boli zástupcovia z vyše 60-tich krajín sveta, s ktorými som mohol aj komunikovať a napokon aj to, že som mohol niesť a mávať našou vlajkou v USA pred zrakom toľkých národov.

   

  Zhováral sa Ján Nemec

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•