Trošku sme vyspovedali Dorotku Šusterovú, ktorá v júni absolvovala akreditované školenie animátorov Zvedavých vedcov. Získané skúsenosti a poznatky si mohla už toto leto vyskúšať priamo v praxi, samozrejme pod dohľadom dlhoročných animátorov a táborových vedúcich. Spoločnosť jej tiež robila spolužiačka Janka, ktorá tiež absolvovala školenie. To, že dievčatám sa tábor z pohľadu animátoriek veľmi páčil sa dočítate v tomto krátkom, ale za to výstižnom interview.

Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedela, že máš možnosť isť robiť animátora na tábor Zvedavých vedcov do Chorvátska?

„Keď som dotelefonovala s Katkou, skákala som a vrieskala na celý dom. Bol to super pocit.“

Pripravovala si sa na tábor nejako špeciálne?

„Ráta sa pobalenie kufra ako špeciálna príprava?“ :-)

Aké boli prvé dni v tábore Zvedavých vedcov? (Napr. čo ta napadlo hneď ako si vystúpila z busu, keď si sa zoznámila s deťmi, keď ste začali s programom a pod.)

„Prvé dni boli hrozné. Vedela som, že idem južnejšie ako je Slovensko, ale také teplo som nečakala. V deň, keď sme mali prvýkrát robiť program pre deti sa svet zmenil. Deti sa nudili a večer nám ešte "vyčítali" čo všetko sa rodičom (učiteľkám) nepáčilo. Zobrali sme papiere, na ktorých sme dopredu pripravené pokusy na ďalšie dni a odhodili sme ho. Všetko sme prerobili.

Aké boli nasledujúce dni (po zoznámení, po začiatočných aktivitách - zmenilo sa niečo?)

„Ďalšie dni bolo všetko inak. Už sme neukazovali deťom pokusy a oni nesedeli len tak. Oni si tvorili program sami. Rozdelili sme si ich do skupín, na stôl sme im dali pomôcky a nech skúšajú sami čo by sa s tým dalo robiť. Takýto postup sa nám veľmi osvedčil. Decká sa bavili. Ja som chcela, aby sa bavili ešte viac, tak som začala hľadať na nete táborové hry. Každý deň po pokusoch sme sa "hrali". Bariéry, medzi nami a deťmi navzájom, bleskurýchlo mizli. Po dvoch dňoch sme už neboli len animátorky, ale už sme boli všetci kamoši.“

Ako na tábor Zvedavých vedcov spomínaš? (môžeš popísať aj konkrétne zážitky aj vo všeobecnosti)

„Chýbajú mi chalani, ich neutíchajúca zvedavosť, to ako mi vyskakovali na chrbát, to ako ma stále volali, aby som išla s nimi skákať. Chýba mi more. Chýbajú mi cikády. Na toto leto a ten tábor budem mať navždy krásne spomienky.“

Myslíš, že si vedomosti a praktické skúsenosti zo skolenia využila priamo v praxi počas tábora Zvedavých vedcov?

„Jasné. Koľkokrát sa nám stalo, že sa medzi deťmi našiel, taký malý „Terminátor“, ktorý ostatných stále provokoval, hučal keď sme rozprávali my a pchal do všetkého prsty. Janka to zakaždým vyriešila s chladnou hlavou. Ja som sa zase snažila deti dať dokopy ako skupinu, všetky hry, ktoré sme skúšali na školení sa fakt v praxi zišli.“

Čo by si odkázala ostatným animátorom, prip. tým, ktorí rozmýšľajú nad tým, že sa stanu animátormi?

„Treba do toho jednoznačne ísť. Zahodiť výhovorky za hlavu, chopiť sa príležitosti, lebo sa nemusí objaviť znovu. My dve sme mali extreme challenge už len preto, že sme boli dve baby, ktoré tam boli prvýkrát, obkolesené nadpriemerne inteligentnými deckami a stále na nás dozerali „nekompromisné“ oči ich učiteliek. Myslím, že taká situácia sa už nezopakuje - takže do toho treba ísť.“