Zažili ste pocit, keď stojíte uprostred ľudí zo všetkých kútov sveta? Južná Afrika, Saudská Arábia, Peru, Kazachstan... V jedinej miestnosti máte možnosť obdivovať asi 60 rôznych národov. A uprostred stojíme my, desiati nadšení Slováci. Študenti, ktorí by nič z toho nezažili, keby neskúsili šťastie na Festivale vedy a techniky, alebo Junior Internete. Práve z týchto súťaží sme postúpili na Expo-Sciences International 2015 do Bruselu, výstavu študentských vedeckých prác, na ktorých sme dlhší čas pracovali.

Bola nedeľa, 19.7.2015 a nastal deň D. Všetci sme sa mali stretnúť a vyraziť na cestu. Ukázať naše projekty ľuďom z celého sveta. O 11.00 sme sa zo všetkých kútov Slovenska stretli na autobusovej stanici v Bratislave a vyrazili sme na cestu.

Po presune na viedenské letisko sme s očakávaním vyčkávali na naše lietadlo. Pohodlne usadení sme cestou obdivovali zaujímavé tvary oblakov osvetlené obedným slnkom. Po prílete sme sa autobusom presunuli priamo na výstavisko, práve včas, aby sme stihli večeru. Po nej sme sa presunuli do hotela, kde sme sa v pokoji zaregistrovali a začali sa pripravovať na ďalší deň – otvárací.

Ten ubehol rýchlosťou blesku. Dopoludnia sme rýchlo pripravili svoje stánky.Naobed,po otváracom ceremoniále, bolo Expo oficiálne sprístupnené verejnosti a my sme záujemcom odpovedali na zvedavé otázky, pričom sme si riadne prevetrali angličtinu.V tomto duchu sa niesol aj ďalší deň. Okrem prezentovania sme sinašli čas aj na projekty našich... spoluvystavujúcich?

Bola to zaujímavá a inšpiratívna prehliadka. Práce mladých ľudí väčšinou odzrkadľovali problémy, s ktorými sa trápia ľudia v ich krajinách.

V tretí deň výstavy prebiehali prezentácie iba do 12:30 a potom nás čakala zaujímavá a trochu dobrodružná prehliadka mesta. Každý dostal svoju mapu a vydali sme sa na cestu, dúfajúc, že nájdeme miesta, ktoré chceme navštíviť a vrátime sa späť v rovnakom počte kusov, ako sme odchádzali. 

Počas celého popoludnia nás neopúšťala dobrá nálada. Pozreli sme si viaceré zo známych miest Bruselu a keď nás už začali zrádzať nohy, rozhodli sme sa vrátiť na večeru.

Ďalšie ráno sme sa zobudili do posledného dňa, kedy prebiehalo Expo. Nechcelo sa nám veriť, ako ten čas uletel. O12:30 bola výstava slávnostným zatváracím ceremoniálom ukončená. Poobede sme si  ešte prezreli prírodovedné múzeum.

Posledný deň prišiel akosi rýchlo a všetci sme si priali, aby sa čas spomalil, alebo aj vrátil.

Naplánovaný bol výlet mimo Bruselu. O ôsmej ráno nás na stanici čakal vlak špeciálne vypravený len pre účastníkov ESI, ktorý nás odviezol do historického 100-tisícového valónskeho mesta Mons, ktoré sa nachádza v blízkosti francúzskych hraníc. V meste sídlia 3 univerzity, niekoľko rokov tu žil Vincent van Gogh, na čo sú tu vraj hrdí a na prekrásnom námestí stojí radnica so zvonicou, v ktorej sa nachádza zvonkohra zo 49 zvonov! Námestie sme zažili pokryté obrovským množstvom slnečníc, ktoré tvorili labyrint.

Strávili sme tu príjemný spoločný deň a do Bruselu sme sa vrátili až na večeru a rozlúčkovú párty.

Napriek výbornej nálade sme ju museli opustiť ešte pred záverečnou, pretože na druhý deň v sobotu ráno sme mali odchod autobusu naplánovaný už na trištvrte na päť. Cestou na letisko sa postupne pripájali delegácie z ďalších hotelov.

Po prílete na viedenské letisko sme sa autobusom presunuli späť do Bratislavy, kam sme dorazili okolo druhej poobede. Unavení, ale nadšení a plní zážitkov, ktorými nás tento výlet obdaroval, sme sa ešte dlho lúčili a hľadali možnosti, ako sa stretnúť, alebo sa zapojiť do ďalších akcií AMAVETU, aby sme si niečo podobné mohli opäť zopakovať.

No čo už, robiť vedu sa oplatí! 

Prinieslo nám to všetkým nové vedomosti, nové skúsenosti a hlavne nových priateľov a motiváciu.

Ivana Kravárová